24. 06. 2022 • AUTOR: BERENIKA ZAKAROVSKÁ • FOTOGRAFIE: SIMPLY VEGGIE, unsplash.com, businessoffashion.com, fashionnetwork.com
Video označené ako #haul nie je na sociálnych sieťach žiadnou novinkou. Na YouTube zažili svoj vrchol úspechu okolo roku 2013, kedy mladé dievčatá so záujmom sledovali svojich obľúbených influencerov, ako pred kamerou otvárajú malíček s oblečením. Dnes sa tento typ obsahu premiestnil na Instagram a na TikTok, no už to nie sú len najslávnejšie osobnosti, ktoré zdieľajú so svetom, čo si kúpili.
Dievčatá so svojich izieb s nadšením otvárajú jeden plastový balíček za druhým, jednotlivé kúsky predvádzajú a tešia sa, za akú lacnú cenu oblečenie kúpili. Videá nesú názvy ako “SHEIN haul part 23”, “Čo som si kúpila z FASHIONNOVA a “*Omylom* som utratila 400 $ na PRETTY LITTLE THING”. Posledné roky nás priniesli do trendu ULTRA FAST FASHION — najmenej udržateľného, ultra rýchleho a neetického obdobia módy.
Ultra fast fashion vs. fast fashion — aký je v nich rozdiel
S pojmom fast fashion sa stretávame pomerne často a vieme odhadnúť, aké sú zlé stránky rýchlej módy. Ultra fast fashion, teda ultra rýchla móda, ešte znásobuje všetko zlé na fast fashion. To znamená ešte rýchlejší proces výroby, ešte rýchlejšia zmena trendov a ešte rýchlejšie skončenie na skládke.
Kedysi značky prichádzali s novými kolekciami podľa ročných období. Trend rýchlej módy to zmenil na týždne; a v obchodoch ste mohli vidieť nové kúsky až 52-krát v roku. Ultra fast fashion toto číslo ešte zvýšilo — a na ich eshopy pribúdajú až stovky nových kúskov každý deň.
Ako funguje proces ultra fast fashion
Ultra rýchla móda vychádza z aktuálnych trendov a vo veľkom sa odvíja od sociálnych sietí. Ak chcete vedieť, čo sa teraz nosí, pozrite sa na TikTok. Menší i väčší influenceri udávajú nové trendy a vytvárajú dopyt. Na ten reagujú značky ako FASHIONNOVA, SHEIN, BOOHOO alebo PRINCESS POLLY, ktoré sú schopné už za niekoľko dní priniesť nové kúsky ukázané vo virálnom videu.
Tento proces je vystupňovaný ešte viac. V jeden večer si celebrity ako Kylie Jenner alebo Kim Kardashian oblečú zaujímavé šaty či farebný top od svetového návrhára, a už do 24 hodín si môžete kúpiť repliku za pár eur. Táto stratégia je veľmi efektívna, pretože známym osobnostiam sa chce podobať mnoho ľudí a toto je jednoduchý spôsob, ako to docieliť.
A samozrejme, ultra fast fashion značky majú veľmi dobre podchytený social media marketing. Ten im umožňuje naďalej rásť. Napríklad @sheinofficial má na Instagrame viac ako 25 miliónov sledujúcich a @fashionnova pre svojich 21 miliónov sledujúcich pridáva príspevok každú pol hodinu. Na TikTok-u majú stovky videí s desaťtisícimi kliknutí. Vďaka tomu majú ich sledujúci vždy na očiach nové kúsky, skvelé zľavy a inšpiráciu.
Dopad na ľudí a životné prostredie
Zatiaľ čo mnohí mladí ľudia v Európe a v USA vidia ultra fast fashion značky ako skvelý spôsob, ako nakúpiť veľké množstvo oblečenia za nízku cenu, za visačkou sa skrýva negatívny dopad na životné prostredie.
Väčšina oblečenia je vyrobená z polyesteru (alebo z polyesterovej zmesi) a odhaduje sa, že viac ako polovica je z polyesteru z primárneho zdroja, teda z ropy. Pre životné prostredie je ohrozujúca nielen ťažba ropy, ale aj mikrovlákna, ktoré sa pri praní alebo spracovaní dostávajú do podzemných vôd a do oceánov. A keďže značky prichádzajú s novými kúskami na dennej báze a vytvárajú túžbu po kupovaní, z oblečenia sa stáva jednorazový výrobok, ktorý nie je určený na opakované nosenie. Stačí jedna fotka na Instagram a tričko skončí na skládke.
Trendom ultra fast fashion trpia i ľudia. Pracujú viac ako 75 hodín týždenne (teda ako dve plné zamestnania), ich deň končí až o pol jedenástej v noci a majú len jeden voľný deň v mesiaci. Problémom ale je, že títo zamestnanci chcú pracovať čo najviac, aby mohli zabezpečiť svoje rodiny. Vo fabrikách pracujú extrémne chudobní ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť stratiť aspoň toto zamestnanie. Ich deti sa na nich spoliehajú a nemajú na výber.
I keď sa niektoré továrne presunuli do USA, aby mohli ešte rýchlejšie pokryť narastajúci dopyt, to neznamená, že svojim zamestnancom platia férovú mzdu. Aj v týchto fabrikách pracujú migranti z rozvojových krajín, ktorí nemajú vzdelanie. Pracujú bez zmluvy, teda aj bez poistenia. Sú platení od počtu kusov oblečenia, ktoré vyrobia, a aj ich mzda sa líši od toho, akú prácu vykonávajú.
Volia spotrebitelia
Zákazníci sú to, čo poháňa ultra fast fashion. To, že ľudia nakupujú viac a viac je hnacou silou a značky rastú enormnou rýchlosťou. Prinášajú ešte viac kúskov za ešte nižšie ceny. Ale funguje to aj naopak — keď klesne dopyt, bude musieť klesnúť aj počet vyrobených kusov, množstvo kolekcií a celkový obrat.
Ako spotrebitelia máme veľkú silu a môžeme spraviť zmenu. Ultra rýchla móda predstavuje veľkú hrozbu pre životné prostredie a trpia ňou tisíce ľudí. A i keď sa lacné oblečenie zdá byť skvelou ponukou, viac sa oplatí investovať do kvalitných kúskov s oveľa dlhšou výdržou, z lepších materiálov a s transparentným výrobným procesom. Spoločne musíme dotlačiť módu k tomu, aby opäť spomalila.
